Rupsík a Jahodová čiapočka

Jedného krásneho rána zazvonil u Rupsíka telefón. Bola to babička Líška. „Rupsík, zlatko, nemohol by si mi priniesť trochu toho tvojho jahodového sirupu? Taký som už dlho nemala a strašne sa mi po ňom cnie,” povedala babička jemným hlasom. Rupsík sa usmial od ucha k uchu. Vedel, že babička jeho jahodový sirup jednoducho zbožňuje. Hneď vytiahol z police svoju najlepšiu fľašu, zabalil ju opatrne do košíka, nasadil si svoju obľúbenú červenú čiapočku a veselo sa vydal na cestu cez les.

Cestou stretol zajaca, ktorý skákal po lúke. „Ahoj Rupsík, kam ideš?” opýtal sa zajac. „Idem k babičke Líške, nesiem jej jahodový sirup. Vieš predsa, ako ho miluje!” odpovedal Rupsík. Zajac prikývol a prial mu šťastnú cestu. Lenže tento rozhovor počul ešte niekto. Za veľkým dubom sa skrýval vlk. Bol strašne smädný, v ústach mal sucho ako na Sahare a keď počul slová „jahodový sirup,” preglgol a oči sa mu rozšírili. Dostal geniálny nápad. Kým sa Rupsík so zajacom lúčil, vlk už utekal skratkou cez les čo mu nohy stačili, rovno k babičke domov.

Vlk preto dorazil k babičkinej chalúpke oveľa skôr ako Rupsík. Zaklopal na dvere a keď mu babička Líška otvorila, chytil ju a zamkol do komory. „Odpusťte, babička, nič vám nespravím, len si tu chvíľu posedím!” usmial sa a zavolal cez dvere. Potom otvoril skriňu, vytiahol babičkine šaty, čepiec a okuliare, obliekol sa a ľahol si do postele. „Keď Rupsík príde, podá mi ten sirup priamo do labiek,” šepkal si spokojne. Z komory sa ozývalo búchanie a babičkin nahnevaný hlas: „Vlk, keď sa dostanem von, tak uvidíš!” Ale vlk len potiahol prikrývku vyššie a čakal.

Keď Rupsík vošiel do chalúpky, hneď mu niečo nehralo. „Babička, aké máš dnes veľké oči!” povedal opatrne. „Aby som lepšie videla tú krásnu farbu tvojho jahodového sirupu, zlatko!” odpovedal vlk piskľavým hláskom. „A aké máš veľké uši!” pokračoval Rupsík. „Aby som lepšie počula, keď ten vrchnák pukne pri otváraní!” „A babička… aké máš obrovské ústa!” vlk sa neudržal a zvolal: „Aby som mohla vypiť čo najviac jahodovej limonády naraz!” A otvoril papuľu tak široko, že mu spadol čepiec z hlavy.

Rupsík sa rozosmiаl tak, až mu slzy tiekli po tvári. „Vlk, ty si sa prezliekol za babičku len kvôli sirupu?!” Vlk sklonil hlavu a červenal sa pod srsťou. „Bol som tak strašne smädný… a ten tvoj jahodový sirup tak krásne vonia,” priznal sa potichu. Rupsík pokrútil hlavou, otvoril komoru a pustil babičku von. Tá vyšla nahnevaná, ale keď videla vlka, ako zahanbene sedí v jej šatách s čepcom nakrivo, nemohla sa neusmiať. „Ty si ale kúsok!” zahrešila naňho, ale už sa smiala. Rupsík nalieval jahodový sirup do troch pohárov a povedal: „Stačilo poprosiť, vlk. U nás sa každý napije.” A tak sedeli všetci traja na záhrade, popíjali jahodový sirup a smiali sa na tom, ako vlk vyzeral v babičkiných šatách. Od toho dňa vlk už nikdy nemusel nič predstierať, jednoducho prišiel, zaklopal a Rupsík mu vždy s radosťou nalial plný pohár.

---

RUPSY Box - pre deti

€25.50€22.95

Objednať